reklama

Keď chorá Európa ide liečiť alebo viróza môjho syna

Ak sa to hýbe, zdaňte to. Ak sa to stále hýbe, regulujte to. A ak to už zdochýna, dotujte to.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Kedy je lepšia príležitosť pre kritikov „zahnívajúceho kapitalizmu“ zadeklarovať svoje definitívne víťazstvo, keď nie dnes, počas finančnej krízy?   Z úst politikov, vychádzajú slová ako „nutnosť väčšej regulácie trhov“, „nenažratosť špekulantov“ alebo „malá angažovanosť štátu v ekonomike“.   Ako ale funguje kapitalizmus ako taký?  Základný rozdiel medzi kapitalizmom a socializmom východoeurópskeho typu bol, že kým na „západe“, drvivú časť ekonomiky držali v rukách súkromní podnikatelia, na „východe“, bola ekonomika v rukách štátu. A kým „zahnívajúci kapitalisti“ na prvom mieste robili všetko preto, aby ich podniky čím viac zarobili, socialistický štát, dbal na „blaho národa“. Ústredný výbor Komunistickej strany ČSSR, riešil, okrem iného, na svojich zasadaniach, prečo nie je v obchodoch toaletný papier. A kým ÚV KSČ nachádzalo stále nové a nové riešenia (a napriek tomu papier stále nebol), „nenažraní kapitalisti“ v honbe za ziskom produkovali toľko papieru, že nevedeli, kam s ním. Fabrík na výrobu toaletného papiera bolo na západe viac, dokonca sa museli snažiť, aby vyrábali a predávali čím lacnejšie a kvalitnejšie, na rozdiel od našich socialistických, pretože konkurent v kapitalizme nikdy nespí. Takže záver 1: V trhovej ekonomike neexistuje väčšia motivácia pre všetkých účastníkov ako maximalizácia vlastného profitu. Dokonca z tejto vlastnosti, my, občania, každodenne profitujeme (a to platí o maximalizácii nášho profitu rovnako ako o výrobe toaletného papiera). Aj ľavicové vlády v tejto motivácii prejavujú obrovskú vynachádzavosť, ako vysvetľovať sústavné snahy o zvyšovanie daní (rovná sa maximalizácii vládneho príjmu). Takže obviňovať finančníkov z Wall Streetu za to, čo robia všetci podnikatelia prirodzene, asi nie je korektné.  Druhým omylom, je prevládajúca túžba, po regulovaní všetkého čo sa hýbe a nechce sa tomu samému, aj bez zásahu štátu, skrachovať. Ronald Reagan túto snahu štátu parafrázoval citátom z perexu tohto textu. Politici si zamieňajú pojmy regulácia a stanovenie pravidiel. Slovenské DSSky, sú súčasnou slovenskou legislatívou obmedzované tak, že výsledky väčšiny z nich sú takmer rovnaké. Kým väčšina investičných bánk, prerobila desiatky percent, DSSky prišli o pár percent aj to len za posledný rok. A aj, pretože zákon im prikazuje investovať peniaze ľudí, do takmer rovnakých finančných nástrojov. Z pohľadu budúcich dôchodcov je to nepochybne dobre. Štát na začiatku ich podnikania určil tvrdo a jasne stanovené pravidlá, ktoré prostredníctvom NBS aj kontroluje. Regulovať ale znamená, vstupovať do života súkromného sektoru pravidelne aj počas hry samotnej. Spôsobom, že každá nová vláda, v takmer ktoromkoľvek momente, povie, čo sa jej páči a čo nie. Takže záver 2: namiesto regulovania, stanovujme jasne stanovené pravidlá na začiatku každej hry a nechajme trh (znamená ľudí), rozhodnúť, kto prežije  a kto nie. Čiže boli alebo neboli hráči z Wall Streetu nenažraní a lakomí?   Finančníci robili, čo chceli akcionári spoločností, kde pôsobili a to presne to, čo chce každý podnikateľ – maximalizovať vlastný zisk. Populistická snaha americkej vlády, ktorú zahájil demokrat Clinton a zdarne v nej pokračoval republikán Bush, bola umožniť vlastné bývanie pre každého, vrátane tých, ktorí by nikdy hypotéku dostať nemohli. Cesta do pekla je dláždená aj v tomto prípade dobrými úmyslami. V kombinácii s útokom na WTC v septembri 2001, vznikli superrekordne nízke úrokové sadzby ako snaha podporiť domácu spotrebu a ekonomiku. FED namiesto ich rýchlejšieho postupného zvyšovania, ich držal príliš nízko až nepochopiteľne dlho. Štát nerovnováhu na hypotekárnom trhu ešte znásobil podporou megafinančných inštitúcií Fannie Mae a Freddie Mac, ktorých cenné papiere kupovali všetci s rizikom (mysliac si), na úrovni vládnych dlhopisov. Toxické papiere, v kombinácii s vlastnosťou podnikateľov, vytrieskať maximum zo všetkého, spôsobili dnešný stav. Aj preto, že štát bol, kde byť nemal a „montoval“ sa do komptencií bánk samotných, oceňovať riziko alebo tváriť sa, že žiadne nie je. Aj na Slovensku sú banky, ktoré idú do väčšieho rizika ako iné, ale u nás, našťastie, nevznikajú (zatiaľ) podobné štátom podporované megakolosy a ak v banke strata vznikne (viď 10 ročný zisk DEXIE „v lufte“), zatiahne to akcionár, nie štát. No aspoň v niečom sme už tú Ameriku predbehli (alebo ešte nedobehli?).  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Môj 5 mesačný syn, prekonal brušný vírus, pre ktorý mal 2 dni teploty vyššie ako 38stupňov. Veľmi nepríjemné pri malom bábätku. Na druhej strane hľadaj na všetkom negatívnom aspoň niečo pozitívne. Po 3 našich prebdených nociach (teda priznám sa, manželkiných 2 a pol a ja ten zvyšok), nás lekárka potešila, že je môj syn z toho von a vybudoval si chorobou protilátky, takže už nikdy na tento typ vírusu neochorie. Manželka nám okamžite zakázala všetky výlety von, kde je vysoká koncentrácia ľudí, veď malý predsa môže zas ochorieť. Myslíte si ale, že by ho v 30tke tešilo, ak by nikdy nebol v kine alebo na detskom ihrisku? Ekonomika sa rovnako ako chorý človek  z dnešného stavu dostane (aj napriek aktívnym snahám politikov). Len jej lekár bude musieť predpísať silné nechutné lieky. Získa ale protilátky, ktorými sa desiatky rokov bude vedieť podobným situáciám vyhýbať. To ale ešte nie je dôvodom na to, aby každý deň sedela „pani ekonomika“ 6 hodín u lekára, ktorý jej bude robiť rozbor jedla, či náhodou nie je nezdravé (navyše keď vo veľa prípadoch lekár nemá ani len medicínske vzdelanie). Stačí prikázať, čomu sa v jedálnom lístku vyhýbať a čo uprednostňovať. Prípadne občas povinne predpísať redukčnú diétu. Takže skromne navrhujem, pomôžme ekonomiku vyliečiť ale neprikazujme jej doživotné domáce väzenie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

PS Po dopísaní tohto textu, som si práve prečítal článok "Európa priniesla Amerike recept na krízu. Výsledkom by mala byť "...silnejšia pozícia štátov v ekonomike a viac regulácie". Tak teraz neviem, zostal ešte v Európe niekto, kto čítal Hayeka, Friedmana alebo Misesa alebo sú už všetci na Marxovi?

Maroš Baľo

Maroš Baľo

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

euroskeptik, ktorý si nemyslí, že všetci Slováci sú iba ovce, ktoré sa dajú dobrým marketingom do nekonečna oblbovať. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu